Hovorí sa, že kto nežiarli nemiluje. Priznajte sa, ak na vás partner primerane žiarli, nelichotí vám to? Zámerne píšem primerane, lebo ak niekto niekomu obmedzuje jeho slobodu, nedopadne to dobre. Áno samozrejme, že ak nám na niekom záleží nechceme sa oň deliť s nikým iným. Ale ako rozlíšiť normálnu mieru žiarlenia a kedy ide už o chorobnú žiarlivosť?
Čo hovoria na žiarlivosť odborníci?
Odborníci z oblasti psychológie definujú žiarlivosť ako záporný emočný stav, istý druh úzkosti vznikajúcej z pocitu neistoty, strachu zo straty milovanej osoby. Pokiaľ ide o prirodzenú žiarlivosť, sama sa časom upraví. Pre niekoho môže znamenať aj prejav istého druhu lásky. Človeka nijako neobmedzuje
Ak niekoho milujete neznamená to, že ho aj vlastníte. V každom partnerstve ľudia potrebujú čas iba pre seba, pre svoju duševnú hygienu. Ak budete svojho partnera obmedzovať, začne sa cítiť väznený, nepochopený a časom sa môže stať, že bude radšej sám ako s vami.
Nie je žiarlivosť ako žiarlivosť
Chronická, patologická, žiarlivosť vzniká samovoľne bez akéhokoľvek podnetu zo strany partnera, obsahuje prvky paranoidného bludu a je ťažko liečiteľná. Dochádza pri nej k strate sebakontroly, človek nedokáže ovládať svoje pocity, správanie a v záchvate dokáže dokonca spáchať aj trestný čin.
Veľkú úlohu v tomto zohráva aj domýšľavosť a paranoja. Títo jednotlivci sú poväčšine egocentrickí, trpia komplexom menejcennosti, prežívajú trpký žiaľ, majú pocit veľkej nespravodlivosti a veľkej zlosti. Človek sa môže stať chronicky žiarlivým napríklad aj vtedy, keď sa nedokáže vyrovnať so situáciami, ktoré nemá pod kontrolou. Takáto žiarlivosť dokáže rozvrátiť manželstvá, partnerstvá, zničiť životy mnohým ľuďom naokolo.
Tento typ žiarlivosti môže dorásť až do takého štádia, že sa začnete báť o svoj život. Často sa stáva, že jeden z partnerov žiarlivca opustí, no tým sa nič neskončí. Začne ho prenasledovať, otravovať po telefóne, obťažuje ho v práci a začne ničiť každý jeho druhý vzťah. Ak do zájde do takého stavu, že vám vo veľkej miere začne obmedzovať vašu slobodu, nebojte sa obrátiť na políciu a právnika. Pomocou súdneho rozhodnutia si môžete zabezpečiť zákaz styku. Ak ho daný človek poruší môže skončiť vo väzení.
Patologickú žiarlivosť stanoví psychiater. Zisťuje všetky aspekty, napríklad či je opodstatnená aj ako vznikla. Môže byť podmienená alkoholizmom, braním drog alebo nejakou duševnou chorobou.
Ako prežiť žiarlivosť?
Ak žiarlite trošku viac ako by ste chceli a nepatríte k patologickým žiarlivcom, skúste s tým začať robiť sami. Sebadôvera vám dodá potrebnú silu, aby ste to uvládli. Musíte sa mať radi, takí akí ste. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu z iných žien/mužov. Predsa si partner/partnerka vybrali vás a nepokazte si to zbytočnou žiarlivosťou.
Žiarliť však nemusíme len na partnera, objektom našej žiarlivosti môže byť aj brat, sestra, sused, kamarátka, rodina. Ak žiarlite na suseda, že má nový plot alebo na brata či sestru, že idú si kúpiť nové auto, treba to jednoducho hodiť za hlavu. Ani neviete, čo zas oni závidia vám. Treba sa od toho odosobniť a začať myslieť na seba. Dôležitá je vaša osobná duchovná pohoda a tú nedosiahnete závidím.