Veľká noc je pre mnohých z nás spojená so šibačkou, koláčikmi, alkoholom a zábavou… No veľkonočné sviatky nie sú iba o tom, v každej krajine sa nájdu špecifické zvyky a obyčaje, ktoré inde nenájdete.
Veľkonočné sviatky sú najväčšími sviatkami kresťanov. Ľudia si pripomínajú hlavne ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista . Rodiny sa stretávajú pri spoločnom obede, vyzdobujú si príbytky maľovanými vajíčkami, a čokoládovými zajačikmi.
Prečo práve veľkonočné vajíčka?
Zvyk darovať vajíčka mal kedysi charakter toho, že ho ľudia brali ako zrod života. Farbenie a zdobenie vajec je zvyk pochádzajúci z Anglicka. Maľovali sa sýtymi jasnými farbami jari. Tento zvyk preslávil kráľ Edward I., ktorý si v roku 1290 nechal 450 vajec pozlátiť, aby ich mohol na Veľkú noc darovať.
Tradícia vajíčok sa zachovala aj u nás. Techniky ich zdobenia sú rôzne od maľovaných, voskových, vyšívaných až po keramické, sklené, stačí si len vybrať.
Čo ste možno nevedeli o vajíčkach a krasliciach:
Prvé čokoládové veľkonočné vajíčka vyrobili začiatkom 19. storočia v Nemecku. A v roku 2005 belgická čokoládovňa Guylian rozhodla, že sa svojím obrovským výrobkom zapíše do Guinnessovej knihy rekordov. Na výrobu megavajca spotrebovali 50-tisíc tabuliek čokolády, pracovalo na nej 26 cukrárov dlhých 525 hodín. Vajce bolo vysoké 8,3 metra a široké 6,4 metra.
Najväčšiu kraslicu vytvorili v kanadskom Vegreville. Je vyrobená z trojfarebného hliníka, široká 7,8 metra, vysoká 5,5 metra a váži 2 268 kg. Pracovalo na nej 12-tisíc ľudí.
Najvzácnejšie vajce bolo od cára Alexandra III. Cár jedného dňa počas veľkonočného obdobia požiadal vychýreného klenotníka Carla Fabergého, aby jeho manželke vyrobil prekvapenie. Cárovná dostala od svojho manžela neobyčajný darček. Boli ním vajíčka vyrobené zo zlata a boli pokryté bielou glazúrou. Vo vnútri sa nachádzalo prekvapenie v podobe zlatého kuriatka, ktorého oči tvorili dva rubíny a navrchu malo zlatý hrebienok. Okrem neho sa vo vajíčku nachádzal žĺtok z rýdzeho zlata.
Zaujímavosti o Veľkej noci zo sveta :
V USA sa len v málo rodinách považujú veľkonočné sviatky za kresťanské. Majú tam Veľkonočného zajačika. V sobotu večer poväčšine maľujú vajíčka. V noci neskôr ich práve tento zajačik schová po záhradách a všetci ich potom hľadajú.
Na Veľkú noc muži v Poľsku nemôžu zavadzať v kuchyni, lebo podľa povery, keby sa podieľali na príprave tradičného veľkonočného chleba, ošediveli by im fúzy a cesto by nevykyslo.
V Nórsku sa tiež maľujú vajíčka, ale v najnovšej dobe sa práve počas týchto sviatkov začali riešiť knižné či televízne vraždy. V novinách sú uverejňované články, z ktorých môžu čitatelia hádať, kto je páchateľom. Vychádza množstvo kníh a dokonca aj krabicové mlieko býva potlačené príbehmi o vraždách.
Vo Švédsku zas veria, že na Veľkú noc vychádzajú čarodejnice. Deti sa prezlečú za ježibaby a aby ich nikto nespoznal, tvár si potrú červenou farbou. Potom chodia od domu k domu, kde zanechávajú pod dverami veľkonočný list. Na ňom je malý obrázok bosorky s krátkym veršíkom. Obdarovaného ma upozorniť na to, že darca za chvíľu odletí na sabat, kde oslávi sviatok všetkých čarodejníc.
Doslova krvavé orgie sa konajú každý rok na Veľkú noc vo filipínskej Manile. Počas svätého týždňa vychádzajú stovky kajúcnikov do ulíc, ktorí sa bičujú či bosí a len v hnedom habite nesú drevený kríž, aby vykúpili svoje hriechy. Na Veľký piatok sa niektorí z nich dávajú ukrižovať ako Ježiš. Hoci cirkev extrémne krvavé rituály v tejto prevažne katolíckej krajine odmieta, Filipínci ich podstupujú z vlastnej, slobodnej vôle.