Hyperaktivita u detí dokáže narobiť poriadne vrásky na čele všetkých rodičov. Či už máte hyperaktívne dieťa doma alebo ste ho len videli niekde vonku, ako zbesilo pobehuje hore- dole a stále nemá dosť, tak to chápete.
Rodičia často už melú z posledného, ale ich dieťa má stále energiu na rozdávanie. Kedy to však už choroba a čo je ešte v norme ? Ako máme zvládať prácu, domácnosť a k tomu takéto neposedné dieťa? Skúsime si o tom povedať viac.
Hyperaktivita u detí
Prejavuje sa hlavne vnútorným nepokojom, v tom, že dieťa nevie udržať pozornosť pri hraní hier a jedle, stále odbieha, často strieda jednu hračku za druhou. Takéto deti mávajú často aj rôzne zranenia kvôli tomu, že nedávajú pozor, robia chyby z nepozornosti (napríklad v diktátoch zabudnú na čiarky, dĺžne a mávajú a aj preto mávajú horšie známky, napriek vysokej inteligencií).
Dieťa sa dokáže zaoberať maličkosťami, ale nemá prehľad o celku. Okrem toho si dosť ťažko si hľadá kamarátov. Hyperaktivitou podľa vedcov trpí každé 50 dieťa a prejavuje sa viac u chlapcov ako u dievčat.
Keďže je možné, že hore uvedené znaky sa môžu vyskytovať aj u zdravých detí, diagnostika hyperaktivity ako choroby začína u detského psychológa. Ten po vyšetrení buď predpíše lieky na zvládanie každodenných situácií alebo možno len odporučí upraviť stravu a váš postoj a správanie k dieťaťu.
Rada: je veľmi dôležité rozlíšiť potreby dieťaťa od jeho rozmarov.
Aká strava pomôže s hyperaktivitou?
Strava je veľmi dôležitá u všetkých detí, u tých aktívnejších obzvlášť. Až v 50% prípadoch u hyperaktívnych detí sa po upravení stravy výsledky zlepšili. Niektoré potraviny boli vylúčené iné pridané.
Čo by mali jesť hyperkatívne deti:
- potraviny bohaté na vitamíny (hlavne na vitamíny B – B6 kyselinu listovú),
- dostatok vápnika (mlieko, mliečne výrobky, morské ryby, slnečnicové semienka, brokolica fazuľa … ) ,
- horčík ( ktorý je veľmi dôležitý pre funkciu nervových buniek – celozrnné produkty, mak, nelúpaná ryža, ovsené vločky, špenát),
- rybí tuk (je bohatý na omega 3 mastné kyseliny a môže zlepšiť aj príznaky dislexie, v jedálničky by mali byť 1 až 2 krát týždenne morské ryby),
- lecitín (zlepšuje koncentráciu, obsahujú ho vajíčka, sója, pšeničné klíčky, dá sa kúpiť aj ako doplnok výživy pre deti).
A čo by deti s hyperaktivitou jesť nemali:
- hlavne cukor (dáva deťom ešte viac energie),
- potraviny s vysokým obsahom farbív a konzervačných látok (treba sa pozerať na zloženie potravín),
- pozor na éčka – kyselina benzoová (E210), oxid siričitý (E220), kyselina propionová (E 280), karamele (E 150), bifenyl (E 230), dusitan sodný (E 250), arabská guma (E 414) a glutamát sodný (E621) – ten sa najviac vyskytuje v ochutených nápojoch,
- taktiež je veľmi dôležité sledovať aj fosfor, používa sa v zahusťovacích prípravkoch, jogurtoch, tavených syroch, minerálnych vodách.
Výchova a prístup k hyperaktívnym deťom
K týmto deťom musíme pristupovať s láskavosťou, pokojom, veľkou trpezlivosťou a hlavne s optimizmom. Musíme podporovať ich úspechy, motivovať ich k lepším výsledkom v škole, posilňovať ich sebavedomie, nie len za dobré výsledky ale aj za snahu. V rodine a medzi súrodencami by sa malo cítiť rovnoprávne.
Skúsenosť: tieto deti moc neobľubujú rôzne športové krúžky, aj keď si rodičia paradoxne myslia, že si tam vybijú energiu. Lepší je pre ne spontánny pohyb (ideálne pod ľahkým dohľadom).
Tip: Písanie úloh býva často doslova boj. Je potrebné si určiť presný časový rozvrh, ako to bude denne prebiehať, najlepšie s malými prestávkami. Dieťa si môže zabehať, zatancovať, robiť niečo, čo ho poteší. Spravte si z písania úloh malú spartakiádu a bude to omnoho zábavnejšie, ako viachodinové nútenie sa do písania, čítania či počítania. A ešete malý doplnok – nedávajte deťom naraz veľa rozkazov, aj tak ich väčšinou nesplnia a vy si ušetrite svoje nervy. Dávajte im ľahké úlohy viac krát za deň.
Maminky aj tatinkovia, ktorí sú už v koncoch by mali vyhľadávať rôzne diskusie na internete. Tam si rodičia dávajú rôzne rady, tipy, píšu osobné skúsenosti. Treba však myslieť na to, že každé dieťa je iné a vyhovuje mu iný prístup. Keď sa už dieťa nedá zvládať, nie je žiadna hanba navštíviť s ním špecialistu. Treba si nájsť spôsob, ktorý bude vyhovovať vám a hlavne vášmu dieťaťu.