Ak ste rodič, veľmi dobre to poznáte. Vaše dieťa si chce všetko vydobyť plačom, krikom či hádzaním sa o zem. Máte strach zobrať ho do obchodu, pretože nechcete ani pomyslieť na to, čo bude vyvádzať, keď mu nekúpite, čo si zmyslí. Takýmto obdobím vzdoru si prejde každé dieťa.
Prečo obdobie vzdoru?
Niektoré deti si touto prvou pubertou prejdú bez väčších výkyvov nálad. Bez plaču, krikov, píšťania, kričania. Rodičia týchto detí majú jednoducho šťastie. No, čo robiť, ak patríte k tým druhým, na ktorých si ľudia ukazujú prstom, že čo za nevychované dieťa to majú?
Obdobie vzdoru u detí trvá väčšinou od 2 do 4 rokov, s tým že od 3,5 roka do 4 je toto vzdorovanie najväčšie. Je to naozajstná skúška nervov pre každého rodiča.
„No je to normálne“, tvrdia odborníci. Dieťa si tým chce vybudovať svoj vlastný priestor, pretože si už z časti uvedomuje vzťahy v rodine. A chce si ho vybudovať po svojom.
Dieťa si chce na vlastnej koži vyskúšať, čo vie, môže a čo už naopak nesmie. Testuje vaše reakcie, a aj keď je to niekedy úplne na nevydržanie, pre jeho ďalší vývoj a vzťah s vami je to veľmi dôležité obdobie. Dieťa v tomto veku nechápe, že je čas ísť do postele, že sa má prestať hrať, že mu nemôžete kúpiť hračku, ktorú si zmyslí. Vaše zákazy mu prídu obmedzujúce a absolútne nespravodlivé.
Ako to riešiť
Hlavne v kľude a s rozvahou. Ak ste výbušný typ, skúste sa najskôr ukľudniť vy, aby vaše reakcie neboli prehnané. Bitka a krik na dieťa nefunguje, iba si tým uškodíte a neskôr vám to môže byť aj ľúto.
Sadnite si spolu s partnerom, aby ste mali rovnaký meter na dieťa. Nie, že vy mu zakážete čokoládu pred spaním a on mu ju dá. Takto si len narušíte autoritu, nehovoriac o tom, že to vedie k rodinným hádkam. Jednoducho sa spolu dohodnite na tom, čo môže a čo nie.
A skúste sa takisto dohodnúť aj so starými rodičmi, čo je dosť veľký boj. Väčšina z nich sa drží hesla: Rodičia vychovávajú a starí rodičia rozmaznávajú. No v tomto môže byť problém. Dieťa nepochopí, prečo mu rodičia zakážu niečo, čo starí rodičia nie.
Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto deti nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú. Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
Pomôcť si môžete aj odvedením pozornosti. Ak má dieťa zas svoj záchvat, zoberte si ho na ruky a skúste mu začať rozprávať o niečom zaujímavom alebo spievať. Ukážte mu vtáčiky na oblohe, ak ste vonku, ak doma, tak ho napríklad zoberte ku hračkám a začnite sa s ním hrať.
Niektoré deti to však zavedú až do krajností, kedy vás začnú kopať, biť, udierať. Vtedy treba zakročiť. Pevne ho chyťte, pozrite sa mu do očí a ráznym a prísnym tónom hlasu mu povedzte: Toto nesmieš. Musí to vyznieť presvedčivo.
Chce to trpezlivosť, naučiť sa ovládať nielen detský hnev, ale aj ten svoj. Často sa s ním rozprávajte, venujte mu čas a myslite na to, že toto obdobie prejde. Čakať vás potom bude až puberta. A ako sa hovorí : Malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti.